Ako Slovensko k ľudovej výšivke prišlo

Prvé doklady o používaní výšivky siahajú až do neolitu (mladšej kamennej doby). Vtedy sa však kládol dôraz na praktickosť. Jednoduché ukladanie stehov slúžilo najmä na spájanie látok a spevňovanie okrajov. Ich postupným opakovaním bola objavená estetická funkcia výšivky. Ľudia začali rôzne kombinovať jednotlivé stehy do stále zložitejších obrazcov, až sa napokon vyvinuli vyspelé vyšívačské kultúry starého orientu. Na západnú a strednú Európu mala najväčší vplyv kultúra Byzancie.

S nástupom gotiky prišla vlna architektonických skvostov v podobe veľkých honosných katedrál, ktorých krásu a majestátnosť mali podporiť aj chrámové textílie a omšové rúcha. Ich výroba sa sústreďovala v početných kláštoroch, ktoré v tom období vznikajú. Vznikali výšivkárske dielne, v ktorých mnísi a rádové sestry venovali všetok svoj čas výrobe nesmierne drahých a prepychových textílií vyšívaných zlatom.

Neskôr sa takéto dielne zriaďovali aj na kráľovských a šľachtických dvoroch. Vyšívačské zručnosti boli považované za samozrejmosť dám z vyšších kruhov. Napríklad aj panovníčka Mária Terézia darovala niektorým kostolom a kláštorom vlastnoručne vyšité omšové rúcha.

Keď v 15. storočí vystriedala duchovnú gotiku radostná renesancia, došlo k preneseniu pozornosti na človeka a jeho pozemský život. Narástla záľuba v prepychu a pohodlnosti. Krása a ornamentálnosť sa presunuli z katedrál do obydlí a na odev vyšších vrstiev. Výšivka sa tak stala skrášľovacím prvkom každodenného života urodzených. Výšivkárske dielne na panských dvoroch už nenapĺňali len požiadavky duchovenstva, ale začali sa zameriavať na vlastné potreby a záľuby. V týchto dielňach pracovali aj chudobné dievčatá, ktoré boli najímané do služby. Získané zručnosti a skúsenosti samozrejme využívali aj na skrášľovanie svojho odevu i bežných vecí do domácnosti.

Zlepšenie životných podmienok v 18. a 19. storočí spôsobilo rozšírenie výšivky, ako ozdobného prvku najširších vrstiev obyvateľstva. V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia sa výšivka stala dominantou pospolitého ľudu. Vďaka industriálnej a hospodárskej zaostalosti slovenského územia, dosiahla ľudová výšivka vysokú technickú a ornamentálnu úroveň.

 

Autor textu: Mgr. Anna Fraňová

 

Použitá literatúra.

Danglová Oľga (2009), Výšivka na Slovensku
Chalúpková Anna  a kol. (2011), Slovenská ľudová výšivka
Bartošová, A., Holéczyová, E., Marková, E., Morávková, M., (1956), Slovenský ľudový textil


Overené našimi zákazníkmi

Pozrieť hodnotenie na Heureka.sk

Krásne vypracované, živé farby, kvalitná bavlna

Overený zákazník,

Objednané tričká s výšivkami mi prišli v poriadku, v skutočnosti vyzerajú omnoho lepšie , ako v katalógu na e-shope , takže moje hodnotenie je : véry véry gúd…

Overený zákazník,

Som spokojná s tovarom, mikina je krásna.

Overený zákazník,